Keď je človek mladý, väčšinou nepozerá na to, kde bude pracovať. Aspoň zo začiatku je to každému akosi jedno. Väčšinou všetci myslia len na to, aby mali peniaze, aby boli schopní sa o seba postarať a aby jednoducho všetko išlo tak, ako by to malo ísť. Ja som bol tiež ten prípad. Keď som bol mladý, bol som ochotný robiť úplne hocijakú prácu, len aby som si slušne zarobil. Bol som silný, plný života a práve preto som sa rozhodol, že zoberiem robotu, kde mi ponúknu najviac a je mi úplne jedno, aká práca to bude. Čoho by som sa mal báť?
Všetci mi hovorili, aby som sa pozeral aj do budúcnosti. No ja som to bral tak, že sa do nej pozerám. To je budúcnosť, kde budem mať naozaj veľmi veľa peňazí a všetko bude tak, ako chcem. Je predsa dôležité, aby mal človek sny, no nie? Ale za akú cenu? Keď sa na to pozrieme v globále, je asi jasné, že niekde sa ťažká práca ukázať jednoducho musí. A u mňa sa prejavila na mojom zdraví. Najprv som nemal pocit, že by mi niečo bolo. Cítil som trochu tlak na hrudi a zo dňa na deň som začal kašlať.
Ako každý človek, aj ja som si myslel, že som len prechladnutý. No kašeľ neustupoval. Moja manželka ma preto stále posielala k lekárovi. Ale ja som mal vždy z lekárov hrôzu, preto som to odkladal až do momentu, kedy ma z kašľa bolelo celé telo. Diagnóza však bola určená okamžite. Bola to chronická bronchitída. Moja manželka si o tom všetko naštudovala hneď, ako som prišiel domov a bolo je jasné, že som sa už narobil dosť. Zbalila nám všetky veci, našla dom na vidieku a povedala, že je na čase, aby som si našiel poriadnu prácu. Bol som teda spokojný, pretože sme odišli niekam, kde sa mi dýchalo ľahšie. A našiel som si rýchlo takú prácu, ktorá mojim prieduškám neprekáža. To je to najlepšie, čo som mohol urobiť. A bol som spokojný. Strážte si aj vy svoje zdravie.